Celkom obyčajný deň,
večerné správy práve dozneli,
zas sme o dĺžku dlane bližšie k sebe,
zas sme o dĺžku dlaní dospelí.
Celkom obyčajný deň,
ešte na kávu vodu postavím
a potom pôjdem do dvier detskej izby,
prestrihnúť pásku malej výstavy.
Malá výstava kvetov,
namiesto ruží dva malé klíčky
zvláštnej rastliny,
vidím zas kúsok povyrástli nad zem,
merajúc život snami vlastnými.
Moja výstava kvetov,
nemáva plagát, ba ani hostí,
chýba vernisáž
a predsa vrúcne stúpa hore hrdlom
pocit, čo slovom nikdy nevyznáš.
Celkom obyčajný deň,
v tme detskej izby čosi rozkvitá,
dve malé hlávky pijú živú vodu,
zo studne lásky môjho života.
Malá výstava kvetov,
namiesto ruží dva malé klíčky
zvláštnej rastliny,
vidím zas kúsok povyrástli nad zem,
merajúc život snami vlastnými.
Moja výstava kvetov,
nemáva plagát, ba ani hostí,
chýba vernisáž
a predsa vrúcne stúpa hore hrdlom
pocit, čo slovom nikdy nevyznáš,
pocit, čo slovom nikdy nevyznáš.
|
Nicky Chinn:
